alebo ako si spríjemniť skúškové
Je zaujímavé, ako vnímame niektoré veci len na základe toho, čo sa nám s nimi spája. Napríklad taký mesiac Január. Donedávna to bol pre mňa mesiac, na ktorý som sa vždy tešila. Veľa snehu, všetko krásne biele, ale hlavne moje narodky. No odkedy som na VŠ, tak sa moje preferencie k januáru dosť zmenili. A myslím, že nebudem sama, kto sa na tento mesiac už skoro vôbec, ale vôbec neteší. Veď kto by sa už len tešil na kopec učenia, skúšok a stresov?? Každý študent jednoducho chce, aby mal čo najskôr po a užil si aspoň trošku voľna. Ale prečo si nespríjemniť aj január, teda skúškové? Dokopy nám študentom cez skúškové vychádza dva mesiace voľna a za ten čas sa dá kadečo vymyslieť. Ak ste jedny z tých šikovnejších, čo si spravia pár predtermínov a zvyšok skúšok rozložia podľa potrieb, tak nie je o čom.
V zime sa dá toho veľa vymyslieť. A také plány môžu byť pre vás aj motiváciu k rýchlejšiemu ukončeniu skúšok :) Dúfam, že budete so mnou súhlasiť, že zresetovať si na chvíľu hlavu v čase toľkého stresu a námahy, padne každému vhod. Nie je dobré len doma nad knihami sedieť. Skúškové vám práveže ponúka príležitosť, venovať sa vášmu hobby. Ak si viete rozložiť čas na učenie a čas na relax a zábavu, výsledkom bude menej stresu a lepší pocit zo seba samého. Po sviatkoch padne dobre taká posilka. Zhodíte, čo sa na vás nazbieralo a pri tom vám to dodá viacej energie potrebnej pri učení. Taktiež si aspoň ponaťahujete telo od toľkého nezdravého sedenia a krčenia sa nad knihami. Hlavne však treba využiť to, čo nám ponúka samotné ročné obdobie, príroda. Nech už holdujete akémukoľvek druhu zimného športu, nezanevrite naňho len kvôli škole. Choďte do hôr aspoň len na prechádzku, čerstvý vzduch. Už len ten pohľad na rozprávkovo zasneženú krajinu vám dodá aspoň dobrý pocit a prídete na iné myšlienky.
Pre tých najšikovnejších, čo si vedia počas skúškového zariadiť aspoň týždeň voľna, by som vrelo odporučila vypadnúť niekde s kamarátmi na takú kvázi mini dovolenku. Hovorím tomu: "Zaslúžený oddych po dobre vykonanej práci". Ešte pred prázdninami mi prišla pozvánka, pripojiť sa k párty na horách. Presnejšie: Európsky festival boardovania a lyžovania vo francúzskych Alpách. Super cena, dokonalý program, akcie, ľudia z rôznych krajín, super lyžovačka. No nedalo sa odolať. Hneď som zozbierala ľudí, čo by sa na toto dobrodružstvo so mnou pripojili. Nakoniec sme sa nazbierali 6ti. Odchod mal byť 22. januára. To bola pre mňa najsilnejšia motivácia, aby som mala skúšky dovtedy hotové a mohla si ísť užiť s kamarátmi. Po novom roku som už len rátala dni do odchodu. A pri pohľade na našu nezasneženú krajinu a mizerných podmienkach lyžovania, som sa na to tešila o to viac. Nakoniec po toľkých očakávaniach nastal deň D a vydali sme sa do neznáma s neznámymi ľuďmi s cieľom zažiť niečo nové.
Už len v samotnom autobuse sa ukázala pravá slovenská nátura, keď všetci vytasili fľašky a začali sa núkať navzájom. Pri ubytovávaní sme zažili menšie "statky zmätky", na čo poviem len toľko, že organizátori boli maďarskej príslušnosti :) Unavení po dlhej ceste, nervózni z vybavovania apartmánu, tečúcej ľadovej vody prvé dni, sme po vystúpení na samý vrch vo výške 3226 mnm, na to všetko v okamihu zabudli. To, čo sa nám ukázalo pred očami, bolo proste neopísateľné. Ekvivalent k tomu, čo sme zhliadli by mohol byť: raj, nebo, samý vrch sveta. Stáli ste tam na vrchu a pod vami nebolo nič iné vidieť, iba snehobiele vrchy vyčnievajúce spomedzi inverzie, nebo, oblaky a slnko. Na malú chvíľočku ste sa cítili ako pán sveta. Pri prvom spustení sa dole, som aj zabudla, že som sa prišla lyžovať. Stále som sa iba obzerala a nevedela sa tej krásy nabažiť a uveriť, že som jej súčasťou. V tej chvíli by som len fotila a fotila a kus si z toho odtrhla a zobrala domov, aby som sa mala na čo doma pozerať.
Po prvom úchvate z okolitej prírody, prišiel druhý. Toľko zjazdoviek, vlekov a tratí pokope som na Slovensku nezažila. Také ako u nás, že doba čakania pol hodinu kým sa na kopec dostanem a dole som za 5 minút, kdeže. Hore tak postupne medzi lyžovaním pol hodinu a dole aj dve hodiny. Asi ani jeden deň sme nešli po tej istej trati. No náš denný začiatok lyžovania sa každým dňom odďaľoval o hodinu. To sa proste nedalo vydržať každý deň večer piť a žúrovať do rána a na druhý deň hneď lyžovať. No napriek tomu sme sa premohli a s pár hodinovým denným spánkom to dáko prežili.
V rámci našej "Párty na horách", sme mali k dispozícii denne zadarmo varené vínko, energetické bomby, možnosti vyskúšania si značkového oblečenia a potrieb, inštruktorov a hlavne aj super animátorku, ktorá sa o nás pekne starala a dávala nás po večeroch dokopy. Spoznali sme tak veľa nových slovenských, maďarských, iránskych a českých priateľov. Našli sme sa ozaj dobrá partia a popritom spoznali aj domácich Francúzov, Angličanov a bláznivých Írov, čo behali po vonku v krátkych nohaviciach a sukniach, zatiaľ, čo my sme mrzli v bundách. Nesmela chýbať guľovačka, kde žiadne dievča neostalo suché, dokonca chodbovica a súťaže na svahu, prekonávanie samého seba v snowparku a na freeride.
Totálne unavení a zbití po 6tich dňoch boardovania, lyžovania a žúrovania sme sa nakoniec aj domov museli pobrať. Nikomu sa nechcelo vrátiť späť do toho stereotypu, povinností, poniektorých ešte čakali skúšky. Ak by som to mala tak zhodnotiť, tak aj napriek pár chybám v organizácii, nesplnených akcií, sa táto "Párty na horách" velice vydarila. A môžu za to len a len ľudia, ktorí sa na nej zúčastnili a vytvorili super atmosféru, zažili spolu nezabudnuteľné zážitky a nadviazali nové priateľstvá. Už teraz sa vymýšľa nejaká letná párty pri mori a o rok si takúto akciu určite nik z nás nenechá ujsť. Vrelo odporúčam zúčastniť sa niečoho podobného, lebo lepšie je raz zažiť a vidieť ako 5 krát počuť alebo čítať.
