Dňa 12.5.2010 navštívil Žilinskú univerzitu bývalý podpredseda vlády a minister financií
Vo svojej prednáške sa venoval súčasným ekonomickým problémom u nás i vo svete. Vysvetlil vznik finančnej krízy a jej dopad na Slovensko, vyjadril sa aj k otázke financovania gréckeho dlhu a značnú časť venoval aj vysokoškolskému systému.
Uviedol, že hospodárstvo upadlo do recesie v dôsledku otvorenosti a závislosti na medzinárodnom obchode, čo sa najviac prejavilo v priemysle. Finančná kríza, ktorej základom bol pád niektorých bánk (emitovaním lacných peňazí do ekonomiky operáciami na voľnom trhu politikou vlády, ktorá stimulovala lacné bývanie cez rôzne hypotekárne pôžičky a zníženie úspor), ktorá sa následne prejavila v globálnej ekonomickej (hospodárskej) recesii. Lavína, ktorá sa spustila vo finančnom sektore naše banky nepostihla tak výrazne, v dôsledku toho, že slovenský finančný trh nebol až tak integrovaný do svetového finančného trhu. V posledných rokoch pociťujeme veľký vplyv globalizácie vo svete, ktorá sa rozmohla aj vďaka pádu komunizmu a rozvoju informačným technológií. Regionálnu konkurenciu vystriedala globálna konkurencia v tom, že firmy presúvajú značné časti svojich aktivít do iných častí sveta, čo im znižuje náklady napr. lacnejšia pracovná sila, nižšie daňové zaťaženie a pod.
Od roku 2000 do roku 2007 ekonomika prežívala svoje obdobie rastu, boomu a rastúceho dopytu, čo malo pozitívny efekt na ponuku. Teraz a hlavne v budúcnosti bude teda oveľa náročnejšie získať globálnu investíciu kvôli znižujúcemu sa dopytu globálnej konkurencie. Pre krajiny, vrátane Slovenska, bude rozhodujúce, aká bude ich konkurencieschopnosť, ktorú ovplyvnia hlavne tri faktory: zdravé verejné financie, dobré a zlepšujúce sa podnikateľské prostredie v širšom slova zmysle a čo najlepšie vzdelanie, vedu, výskum a inovácie. Zdravé verejné financie znamenajú, že štát by sa nemal výrazne zadlžovať, t.j. nemal by dlhodobo deficitne hospodáriť. V tomto smere nie sme na tom najhoršie, ale trend, akým sa to vyvíja je alarmujúci. Po druhé, je to kvalitné podnikateľské prostredie, ktoré zahŕňa dane a odvody, vymožiteľnosť práva, korupciu, pružnosť trhu práce, efektívnosť fungovania štátnych a verejných inštitúcií. Tretím faktorom je veda, vzdelanie, výskum a inovácie, kde sa situácia aj naďalej nevyvíja k lepšiemu. V oblasti kvality týchto faktorov Slovensko zaostáva v porovnaní so zahraničím. Podľa analýz Global competitive report (svetové ekonomické fórum), Slovensko je v ratingu medzi 133 krajinami na 47 mieste (v roku 2009 sme boli o priečku vyššie). Doteraz sme boli a sme najkonkurencieschopnejší v priemyselnej masovej veľkovýrobe (výroba áut, televízorov,...),pretože sme súčasťou Eurozóny, máme kvalifikovanú pracovnú silu, ale hlavne, že máme lacnejšiu pracovnú silu, nižšie daňové zaťaženie z kapitálu a tiež sa zrušilo zdanenie dividend. Táto konkurencieschopnosť nie je pre Slovensko perspektívna, pretože sa chceme zamerať na aktivity s vyššou pridanou hodnotou, vďaka ktorej by rástli mzdy, čím by sme postupne strácali konkurencieschopnosť v priemyselných odvetviach, ktoré by nahradené novými pracovnými príležitosťami s vyššou mierou sofistikácie, s vyšším zapojením intelektu nielen manuálnou prácou. My teda chceme konkurencieschopnosť, ktorú teraz máme vďaka lacnejšej pracovnej sile strácať. Taktiež sa chceme vo väčšej miere podieľať na vede a výskumu a nielen na priemysle. V oblasti vzdelania a kvalifikovanosti pracovnej sily sme mali nízke kapacity na vysokých školách. Za posledné roky sa tento problém kvantity vyriešil tým, že vzniklo viacero vysokých škôl. Teda každý, kto chce ísť študovať na vysokú školu môže. Avšak naďalej pretrváva problém v ich kvalite, ktorý spočíva v nedostatočnej náročnosti, nedostatku financií a v pravidlách financovania škôl. Vysoké školy, ktoré sú lepšie by mali získať viac prostriedkov, a tým by boli motivované k zlepšeniu výkonov práce zamestnancov a aktivite študentov. Pretože len súťaž povedie k zvýšeniu kvality, ale nielen v rámci Slovenska, ale aj na medzinárodnej úrovni.
V závere prednášky sa študenti zaujímali o problém Grécka. Názor pána Mikloša na túto tému bol jednoznačný. Grécky dlh by nemala znižovať Eurozóna, ale Medzinárodný menový fond, banky a v neposlednom rade grécka vláda. Grécka vláda dlhé roky posielala do Bruselu falošné údaje, z čoho profitovalo Grécko a banky, ktoré tam investovali, tak prečo za tento morálny hazard máme platiť my?
