svadba
Jedna z najkrajších udalostí v živote ľudí – SVADBA – sa stala témou pre aktuálnu rubriku našej Etikety. Svadba patrí medzi najdôležitejšie rozhodnutia v živote mnohých ľudí. Skladá sa z dvoch dôležitých častí. Prvou je romantické a celoživotné „ÁNO,“ najčastejšie vyslovené pri romantickej večeri (v prípade viac kreatívnych partnerov aj na iných krásnych miestach). Druhou časťou je realizácia svadby a svadobnej hostiny (tá sa môže stať príjemnou a radostnou činnosťou - ak vieme čo a ako máme vybaviť, alebo aj pekným faux-pas).
Fáza prípravy svadobnej hostiny súvisí v prvom rade s dôležitým rozhodnutím o akú veľkú udalosť by malo ísť. Nie všetci si môžu dovoliť miliónovú svadbu. A tieto páry potešíme, pretože súčasným trendom je malá svadba s účasťou len najbližších rodinných príslušníkov, prípadne najlepších priateľov. Veľká svadba sa v minulosti považovala skôr za cirkevnú a malá za občiansku (civilnú). Dnes to už neplatí a každý sa rozhodne podľa svojich možností, snov a predstáv. Dôležité je, aby sme nezabudli, že každá svadba má svoje tradície, na ktoré by sme nemali zabudnúť. V situácii, že Vaša rodina si na zvyklostiach a etikete nepotrpí, sa daná skutočnosť nemení preto, lebo práve Vy môžete dostať pozvanie na svadbu, kde tradícia bude naplnená. Aby sme sa zbytočne nedostali do nepríjemnej situácie, niektoré aspekty týchto zvyklostí si pripomenieme.
Po spomenutej romantickej večeri, kde Ona povie ÁNO, by bolo vhodné vyjsť s pravdou na povrch a povedať o tejto krásnej udalosti najbližším. Toto oznámenie sa veľakrát spája s tzv. zásnubami – kde si predmanželským sľubom večnej lásky dokážu svoj cit zaľúbenci a neskôr ho potvrdia oficiálnym svadobným obradom. Oznámenie najbližším musí byť osobné, nie e-mailom, ani telefonátom, či SMS správou. Po zásnubách sa začína príprava samotnej svadby.
Najlepším momentom pre začatie všetkých svadobných príprav je presné stanovenie dátumu a miesta svadby. Hneď po tom by ste sa mali pustiť do hľadania miesta na svadobnú hostinu a súbežne vybavovať cirkevné záležitosti (súvisí len s náboženským obradom). Ak pôjde o veľkú svadbu, ktorá by mala spĺňať všetky naše predpoklady, tak musíme rátať s tým, že príprava bude trvať aj celý rok. Malá svadba nie je tak náročná na prípravu.
Pred samotnou svadbou nesmieme zabudnúť na rozposlanie oznámení. Posielame ich všetkým, aj tým, čo o svadbe už vedia – vyhneme sa tak nedorozumeniam ohľadom času a miesta konania svadby. K oznámeniu sa prikladá pozvánka pre tých, ktorí by sa mali zúčastniť svadobnej hostiny. Pozvánka automaticky platí aj pre partnera, preto by sme nemali byť prekvapení, ak sa svadobnej hostiny zúčastní aj pár menej známych tvárí. Pri malej svadbe snúbenci pozývajú len najbližšiu rodinu a môžu sa dopustiť malého priestupku, svadobné oznámenia môžu poslať vzdialenej rodine a priateľom aj dodatočne.
Jednou z obľúbených a príjemných častí pre nevestu je výber jej svadobných šiat. V prípade menšej a skromnejšej svadby si nevesta volí jemné šaty, alebo kostým (vrchná aj spodná časť musí byť z rovnakého materiálu) v bielej, smotanovej, alebo inej svetlej farbe, samozrejme doplnky korešpondujú s oblečením. Veľká svadba je honosnejšia, a to by malo byť vyjadrené aj oblečením. Nevestine šaty musia byť dlhé až po zem, bohaté, so závojom alebo vlečkou. Ženích si oblečie tmavý oblek s bielou košeľou a kravatou, pričom sako a nohavice musia byť rovnakej farby a materiálu. Smoking sa na svadbu neodporúča, keďže toto oblečenie sa do spoločnosti oblieka až po 18.00–tej hodine. V prípade veľkej svadby si mladý pán môže zvoliť aj čierny žaket, ku ktorému sa nosí čierny alebo sivý cylinder a prúžkované nohavice. Platí, že ak ho má na sebe ženích, mali by ho mať minimálne aj otec, budúci svokor a svedkovia.
Oblečenie hostí by malo byť prispôsobené miestu a času konania svadby, a aj tomu, či ide o veľkú alebo malú svadbu. Muž si oblečie oblek (menej slávnostný ako ženíchov). Dáme patrí elegantný kostým, nepriehľadné kokteilové šaty, či večerné šaty a nezabúdame, že nevesta je v tento deň najkrajšou ženou.
Keď nadíde deň D a všetko je pripravené, svadobčania sa schádzajú v rodičovskom dome nevesty. Ženích ide požiadať rodičov nevesty o ich dcéru – odobierka. Odobierky sa zúčastňuje celá najbližšia rodina. Túto tradíciu môže viesť starejší, prvý družba alebo krstný otec. Odobierka môže obsahovať príhovor ku všetkým, ale aj ku každému osobitne - k mame, k otcovi, k súrodencom... Pred svadobným sľubom snúbencov je zvykom poďakovať rodičom a vypýtať si od nich rodičovské požehnanie.
Krátko po uskutočnení tejto svadobnej tradície je vhodný čas na odovzdanie svadobných darov. S ich výberom by sme sa mali poradiť priamo so snúbencami, aby sa nestalo, že budú mať 5 žehličiek a pod. K darčeku pripájame blahoželanie s venovaním a podpisom (aby mladomanželia vedeli, od koho je ten ktorý dar). Nasleduje odchod z rodičovského domu na miesto, kde sa koná obrad nasledovným spôsobom. V prvom aute sa vezie ženích so svojou matkou, v druhom sedí matka nevesty s otcom ženícha, v ďalšom sa vezú svedkovia a štvrté vozidlo je určené pre nevestu a jej otca. Žena sedí vždy na spoločensky významnejšom mieste (vpravo vzadu, nie za vodičom).
Vstup do sobášnej siene by mal vyzerať nasledovne: prvý vchádza ženích so svojou matkou za nimi kráča matka nevesty s otcom ženícha, svedkovia a na záver nevesta so svojim otcom. Ženy sa držia pravého ramena muža, ak sú dvaja svedkovia rovnakého pohlavia, tak voľne kráčajú vedľa seba. Počas obradu by sme sa mali správať ticho a slušne, aby sme nerušili slávnostnú chvíľu.
Ako prvý vychádzajú z obradnej miestnosti mladomanželia, za nimi rodičia nevesty, rodičia ženícha, svedkovia a ostatní hostia. V tomto poradí nastupujú aj do vozidiel, ktoré smerujú priamo na svadobnú hostinu. Pred dverami miestnosti, v ktorej sa má konať hostina je zvykom rozbiť tanier – črepiny prinášajú šťastie a spoločné zametanie novomanželov preukazuje ich vôľu pomáhať si a ich manželstvo predurčuje k harmonickému. Symbolický začiatok ich nového spoločného života je naplnený v tradícii, v ktorej muž zoberie svoju ženu na ruky a prenesie ju cez prah dverí.
Usádzanie je tiež veľmi dôležitá časť svadby. Malo by byť vopred pripravené, aby nenastal chaos, a aby hostia vedeli, kde majú svoje miesta. Novomanželia sedia na najviditeľnejšom mieste, aby na nich hostia videli – teda za vrchom stola. Žena sedí po pravici muža. Po ženíchovej ľavici sedia rodičia nevesty a pri neveste zas rodičia ženícha. Pri nich by mali sedieť starí rodičia a prípadne aj samotní svedkovia. Ostatných hostí usádzame podľa ich významnosti, mali by sa striedať muž so ženou a manželské páry nesedia spolu.
Otváracím aktom je slávnostný prejav, v ktorom sa mladomanželom praje všetko najlepšie na ich spoločnej ceste. Prvý hovorí nevestin otec – ktorý by mal milo a úsmevne privítať hostí a vyjadriť potešenie z rozrastajúcej sa rodiny. Ženích sa poďakuje a svedok povie prípitok. Po prípitku sa môže začať slávnostná večera. Mladomanželia si vzájomne vymieňajú lyžice a delia si rovnako veľkými kúskami chleba – spoločné branie a dávanie ich bude sprevádzať celým životom.
Po slávnostnej večeri nasleduje mladomanželský tanec, plný radosti, lásky a šťastia z ich spoločného rozhodnutia. Práve tancom sa mladí ľudia delia šťastím aj s hosťami, ktorí ich môžu sledovať. Po polnoci je čas na ďalšiu tradíciu, tzv. čepčenie – to sa spája s obradom skladania nevestinho závoja. Závoj sa zloží a čepiec zaradí mladuchu k vydatým ženám.
Záver celej svadby nastáva v momente odchodu hostí. Hostia sa vždy rozlúčia s mladomanželmi a tí im za účasť a dobrú zábavu poďakujú.
Po svadbe by sa nemalo zabudnúť na rozposlanie ďakovných lístkov za dary, gratulácie a za blahoželania. Poďakovanie patrí aj tým, ktorí sa nemohli zúčastniť svadby, ale prispeli na novú cestu životom iným spôsobom (kvety, blahoželanie, dar, finančná pomoc...).
Na záver len: VŠETKO NAJLEPŠIE NA SPOLOČNEJ CESTE ŽIVOTOM (nezabudnite, pred oltár sa kráča len s tou pravou/tým pravým)..
autor: Direr
Autor: Admin, Autor fotografie: archív
